Better Than Words - Part 1

3. february 2014 at 20:40 | Ssim
Ďakujem za komentár! Naozaj ma povzdbudil a časť som dopísala s veľkým nadšením. Dúfam, že sa počet komentárov bude len stupňovať a taktiež hodnotení, za ktoré tiež ďakujem. Je naozaj skvelé, že viem, že písanie má cenu. Ďakujem. :) Ďalšia časť bude najskôr asi vo štvrtok. Uvidím podľa toho, ako budem stíhať a akú budem mať náladu na písanie. Avšak ak chcem, aby bola poviedka čo najlepšia, musím písať práve vtedy, keď náladu mám. Budem dávať približné info o tom, kedy ju zverejním. Len prosím o komentáre. Hope you like it xx

"Zoey!..." Začula som kričať mamu práve, keď som si nanášala špirálu na mihalnice. Nesnažila som sa o spätnú otázku, pretože mi bolo jasné, že mama zakričí hlasnejšie a povie, čo sa deje. "Zvoní ti mobil." A je to tu. Presne ako som vravela. Neprešlo ani 5 sekúnd a už som vedela, čo chcela. Keďže bývame v 3-izbovom, obrovskom byte, nie je ľahké rozlúštiť, čo jedna druhej kričíme. Áno, obrovský trojizbový byt. Trošku zvláštne, no samotná obývačka spojená s kuchyňou zaberá polovicu celého priestoru. Cez deň sú osvetlené presklenými obrovskými oknami, cez ktoré však neprechádza veľmi veľa lúčov. Britské počasie nebýva príliš priaznivé. Celý byt je dosť moderný. Sama neviem, odkiaľ berieme na niečo také peniaze. Žijem sama s mamou a tak je to trochu divné, že všetko dokáže ťahať sama. Áno, ja mám brigádu, kde si sem-tam niečo zarobím, aby som si sama bola schopná kúpiť aspoň veci, ako napríklad mobil, notebook, oblečenie, no podľa mňa to nie je nič, čo by nejako prevratne pomáhalo. Na druhej strane, mama má dosť prachatého priateľa, takže okrem jej dobre platenej práci patrí k hlavnému zdroju. Čo mne samozrejme len vyhovuje. Jeho správanie je však občas neznesiteľné.
Otrávene zavriem špirálu a donútim sa prejsť do kuchyne. Vedie ma tam biela chodba, ktorej steny sú vyzdobené čierno-bielymi obrazmi. Na zemi je pár vysokých kvetov, ktoré priestor naozaj milo zútulňujú.
Šuchtavým pohybom sa dostavím ku kuchynskej linke, odkiaľ som mobil počula už aj ja. Hluk, ktorý mama robí pri varení jej "špecialít" sa snažím prekričať hneď, ako zodvihnem Liama. "Áno?" hneď si však uvedomím, že bude lepší nápad odísť do svojej izby.
"Prepáč, je tu nenormálny chaos. V kuchyni nepočujem vlastné slovo. Ale už som vo svojej izbe, môžeš hovoriť." Ospravedlnila som sa Liamovi a určite to pochopil. "Zoey, dnes máme s chalanmi nejakú žúrku, tak som ťa len chcel zavolať. Bude tam Eleanor, Perrie, Kendall aj Barbara." Povedal milým hlasom, ktorému sa nedalo odmietnuť. Keďže Liamova práca nie je úplne normálna, tak nie je možné, aby sme boli spolu často. A preto sa snažíme využiť každý moment. To bol dôvod okamžitej zmeny mojej nálady a spokojne som odpovedala: "Fajn, tak prídem asi o...počkať...kedy začínate?" uvedomila som si a vzápätí som sa dozvedela, čo som potrebovala. "Hm, Niall hovoril niečo o piatej, ale príď skôr." V jeho hlase som si všimla smútok. Sám si uvedomuje, že sme spolu naozaj málo. "Dobre, tak som tam o dve hodiny." Usmiala som sa do prázdna a zložila som. Nasmerovala som si to priamo späť do kuchyne, aby mama vedela, že vôbec odchádzam.
Pri vchode do izby som sa ako vždy otočila napravo, kde viselo zrkadlo. Opatrne som sa priblížila a natiahla si oko pravým ukazovákom. Znechutene som prevrátila oči a uvedomila si, že nie som celkom namaľovaná. Neznášam nanášanie linky. A preto som sa rozhodla, že to dnes bude len so špirálou.
Zažmurkala som, aby som zaostrila. Hm. Linka vyzerá predsa len o dosť lepšie. Tak som sa prekonala a doplnila svoj make-up o miernu čiaru cez viečko.
Liam ma na privítanie objal a jemne pobozkal na pery. Zbožňujem jeho vôňu. Pri ňom sa cítim najlepšie a najbezpečnejšie. Ponorila som tvár do jeho pleca a užívala si tento krásny moment, ktorých je naozaj veľmi málo. Keď som sa odsunula, darovala som mu úprimný úsmev hovoriaci za moje pocity. "Vyzeráš skvele." Poznamenal a ja som pocítila, ako mi horia líca. Síce mi to hovoril zakaždým, čo ma videl, no nie som veľmi sebavedomá. Keďže sme stáli vonku - pred spoločným bytom chalanov, každú chvíľu nás mohol niekto vidieť. A to sme fakt nechceli. Liam ma chytil okolo pásu a vybrali sme sa do bytu.
Ako sme sa približovali, čakala by som, že budem počuť smiech chalanov, ktorí vždy prídu popredu, a nejakú hudbu. Lenže tam bolo zvláštne ticho. V zovretí Liamovej ruky som vkročila dnu. Poobzerala som sa a všetko bolo naozaj tak, ako vždy. Čisté, upratané a prázdne. Akoby tu žiadna párty ani byť nemala. Zbožňujem to tu. Cítim sa tu lepšie ako doma. "18 mesiacov." začula som Liama. Nebola som si však istá, čo hovorí a tak som sa spýtala: "Čo hovoríš?" on sa na mňa pozrel a daroval mi jeden krásny, milý a úprimný úsmev, ktorý ma vedel vždy potešiť. "Osemnásť mesiacov žijem tak, ako chcem." Nadýchol sa a dodal: "S tebou. Každý deň vstávam s pocitom, že mám niekoho, komu môžem dôverovať a kto dôveruje mne. Niekto, kto ma vždy podrží. Ďakujem, Zoe." Zostala som stáť ako obarená. Kvôli slzám sa mi zahmlilo pred očami, no všimla som si, že po jeho líci sa skotúľala taktiež jedna kvapka. Človek by si myslel, že silný muž neplače. No to nie je pravda. Je to dôkaz toho, že má city. Že sa ich nehanbí prejaviť.
Nakoniec som sa zmohla len na jediné - objať ho. Cítila som, ako ma stisol. Zavrela som oči a začula som slabé pošepkanie: "Milujem ťa." Povedala som mu to isté. Na viac som sa nezmohla. Vôňa jeho jemného parfumu mi vystreľovala do nosa. Zhlboka som vdýchla vôňu a odsunuli sme sa.
"Heeej, hrdličky!" rozleteli sa vchodové dvere, na ktoré sme mali výhľad priamo z obrovskej obývačky. Zbadala som Nialla, ako vošiel. Jednu ruku mal za chrbtom. "Barbara!" natešene som sa rozbehla, aby som ju mohla objať. Sme fakt dobré kamarátky. Zo začiatku na mňa pôsobila dosť namyslene, no akonáhle som ju spoznala, vedela som, že je to môj človek. "A ja čo?" Niall so smiechom roztvoril ruky, aby som ho objala tiež. "Dych mi vyraziť nemusíš." Upozornila som ho so smiechom v mojom hlase. "Čaute chalani, dnes vám to trvalo." Priplichtil sa Liam, aby privítal každého jedného. Ja som pokračovala s vítaním Perrie a Zayna. Sú spolu naozaj zlatí. "Au," potichu som vykríkla kvôli Zaynovym fúzom. "Prepáč." Ospravedlnil sa mi s mysterióznym úsmevom. Ten na ňom milujem. Celú jeho osobnosť. Je fakt záhadný, ale predsa priateľský. Bez neho si už žiadnu akciu, kde je veľa smiechu a kriku, neviem predstaviť. Ako poslední vkročil Louis, Harry a za nimi Eleanor s Kendall. Oboch som objala. Harry ma ťapol po zadku. Pozrela som naňho vražedným pohľadom a on sa ako vždy zahral na vystrašeného. Všetci sme sa rozosmiali a už som vedela, že toto bude skvelý deň.
"Poďme do obývačky." Liam nás vyzval, akoby byt patril len jemu. Pozrela som naňho so zdvihnutým jedným obočím, čo malo znamenať výsmech. S úsmevom a porútením hlavou na mňa počkal a prešli sme tam spolu. Na sedačke sedeli popárovaní všetci štyria a výsmešne na nás pozreli. "Háhá!" Niall na nás ukázal palcom a tešil sa ako malé dieťa z toho, že nám už neostalo miesto. Ja som sa k nemu rozbehla a vtlačila som sa medzi neho a Barbaru. Vyplazila som mu jazyk a začala som debatu s jeho "milou".
Louis zapol telku a hľadal niečo, čo by nás mohlo zaujímať. Postupne prepínal jeden kanál za druhým, až sa dostal k MTV. Práve hovorili o ich úspechu a získaniu všemožných "awards". Nedokázala som udržať smiech a vybuchla som. "Tie vaše sebaľúbe ksichty! Mali by ste sa vidieť." Získala som podporu od Perrie a postupne aj od Kendall a Eleanor. Utŕžila som spŕšku vtipných slov, ktoré ma mali akože uraziť.

"No nič." Harry sa buchol po kolenách a postavil sa. Odišiel do kuchyne, odkiaľ sa vrátil s fľaškou v ruke. Všetci zakričali a zatlieskali za dobrý nápad, no ja som zostala zmeravená. Liam si to všimol a jeho výraz bol znepokojený. Prišiel ku mne, aby sa ma spýtal, čo sa deje. "Poviem ti to, ale musíme ísť do inej izby." Zavreli sme sa do jeho spálne a začala som...
 

1 person judged this article.

Comments

1 Sasha Sasha | Web | 3. february 2014 at 20:46 | React

niesom síce directioner a nečítam tento typ poviedok ale tvoju som si prečítala a kedže sa mi páči tvoj štýl neľutujem :D :) hoci niekedy sa nechytám O.) :D

2 this-is-mystory this-is-mystory | 4. february 2014 at 13:25 | React

:D maš talent salmonka! :D píš píš, pekné to je :)

3 Emma Emma | Web | 7. february 2014 at 19:24 | React

Těším se na další část :)

4 allm allm | Web | 7. february 2014 at 20:07 | React

Vážne úžasné, prečítam si aj ďalšie :DDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement