Komentár za komentár

11. august 2014 at 21:59 | Ssim
Ahojte, rozhodla som sa, že každému, kto okomentuje článok na tomto blogu, dostane komentár odo mňa na jeho blogu...samozrejme, nie koemntáre typu: pekný blog, ale plnohodnotné a úprimné komentáre :)
 

Books - blog

29. july 2014 at 19:29 | Simona
Ahojte, toto je len článok narýchlo, aby som tu zdieľala môj a kamarátkin blog, na ktorý budem chodiť asi častejšie. Len pravdupovediac potrebujem získať akú-takú aktívnu návštevnosť ochotnú aj komentovať články. Blog sa bude uberať hlavne smerom fotiek a kníh, takže ak sa našiel nejaký "knihomoľ" alebo fotograf, určite zájdite na tento blog. :)


Am I really back?

28. july 2014 at 18:19 | Simona
I do not believe! I really do not believe.
Fakt som späť? :D Štipnite ma niekto, či náhodou nesnívam. Tento blog mi nehorázne chýbal a potrebujem niečo, čomu sa budem venovať. A myslím, že toto je skvelá cesta. Priznám sa, neviem, ako dlho mi blogovanie vydrží, no pokým ma to bude baviť, budem sa snažiť sa mu venovať. Teraz idem vymyslieť nejaký neutrálny design, keďže už nebudem písať poviedky. Nemám pocit, že som v tom dobrá. :D
Fuuu...Design...Ako sa to vlastne robí? Idem to hneď zistiť tak ciao a dúfam, že sa mi znovu nakopí aspoň pár komentárov. :)
xoxo
 


Media Ruined The Teenager - Part 3

24. march 2014 at 20:09 | Ssim |  Media Ruined The Teenager



Takže dej sa nám začína trošku rozrastať a ja dúfam, že sa vždy nájdu čitatelia, ktorí si s radosťou čítajú nové časti. Ak áno, prosím vás o komentáre a hodnotenia. Tak viem, či píšem pre niekoho, alebo len tak - bez cieľa. Taktiež do komentárov dávajte svoje názory a rady, ktoré mi možno pomôžu pri písaní ďalších častí. Ďakujem xx



Part 3
Po skončení sme zašli s Niallom na sľúbený drink. Vzal ma do nejakej reštaurácie, kde bolo dostatočné súkromie. Sadli sme si ku stolu vedľa okna. Mali sme výhľad na nočný, umelo presvetlený Londýn. Objednali sme si kolu a Niall objednal 2 krémeše. "Ty musíš stále niečo jesť, pravda?" spýtala som sa s obdivom a so smiechom v hlase. "Jedlo je môj najlepší priateľ." Zasmiali sme sa a začali debatu, vďaka ktorej sme sa mali spoznať. Zistila som, že je z Írska, má jedného brata, ktorý je ženatý a má malého syna-Thea. Ukázal mi aj pár fotiek. Bola som dosť namäkko, tak krásne dieťa som ešte asi nevidela. On sa o mne dozvedel taktiež základné informácie, ako napríklad , že mám 19 rokov, že zbožňujem fotografovanie, mám 2 staršie sestry, ktoré žijú v Európe a že rodičov nemám. Starali sa o nás môj ujo s tetou. No nemohla som sa sťažovať. Vždy nám dali, čo sme potrebovali a náhrada rodičov im išla fakt skvelo. Taktiež som sa dozvedela, že skupina existuje už 3 a pol roka a podobné fakty. Počúvať ho bolo naozaj zaujímavé, vôbec mi nevadilo, že rozpráva poväčšine on. Teda polovica jeho prejavu bola smiech, ktorý ma ozaj oslnil.
Keď sme dopili a zjedli koláč, šli sme na malú prechádzku. Už bolo asi desať, takže nebolo príliš teplo. Obaja sme boli oblečení len naľahko, takže sme sa dosť rýchlo rozlúčili. "Tento večer som si užil." Usmial sa na mňa a ja som mu úsmev vrátila. Objednal mi taxík a počkal, kým nenasadnem a neodídem. Ešte predtým sme sa však objali a vymenili čísla. Naňho čakalo obrovské čierne auto vo vedľajšej uličke a strážili ho dvaja silní a veľkí chlapi. Taxík sa pohol a Niall zdvihol ruku, aby zakýval. Odkývala som mu späť a rozmýšľala som nad úspešným dňom.
Otvorila som vchodové dvere, pozrela na hodiny. Ukazovali 22:57. Šla som do sprchy, napila sa mlieka a odišla do izby. Pred spaním som si ešte zapla notebook, aby som skontrolovala svoj twitter. Vyhľadala som si všetkých piatich a followla som ich. Vzápätí mi prišlo upozornenie, že ma followuje účet @NiallOfficial a @Real_Liam_Payne. Klikla som na Liama a skontrolovala jeho profil. Bolo milé, ako sa snaží odpovedať a venovať fanynkám. Pozrela som si jeho fotky. Pôsobil dosť zaujímavo, milo a ľudsky. Tak zodpovedne a rozumne. Úplný opak Nialla. Notebook som zavrela a zabalila som sa do čerstvo opratých perín. Vdýchla som levanduľovú vôňu paplóna a predstavila som si Nialla. Nemohla som sa dočkať ďalšieho dňa v práci. Zrazu mi zapípal mobil a oznámil, že mám správu.
Dobrú noc xx
Odpísala som "Aj tebe xx" a šla som spať. Bolo dosť prekvapivé, že hneď po prvom stretnutí bola takáto náklonnosť z oboch strán. Bola som naozaj rada. Zaspala som s úsmevom na perách.
Zobudil ma dosť nepríjemný zvuk budíka. Zo zvyku som stlačila ľavé tlačidlo, ktoré malo odložiť vstávanie o desať minút. Horko-ťažko som sa postavila. Predstava, že klip točíme až o týždeň, ma dosť upokojovala. Aspoň môžem dnešný deň využiť na relax.

Ráno prebehlo klasicky - hygiena, raňajky, telka, socálne siete. Lenže jedna vec ma predsalen zaskočila.

Otázka na záver. Čo myslíte, čo také mohlo Emily zaskočiť?

Media Ruined The Teenager - Part 2

22. march 2014 at 19:49 | Ssim |  Media Ruined The Teenager
Wou, tak návštevnosť sa krásne zdvihla a za to ďakujem blogu, na ktorom je zverejnená moja poviedka. Lenže stále nepribúdajú komentáre ani hodnotenia. Takže vážne prosím, ak to čítate, komentujte, lebo potom mám pocit, že to nikto nečíta. Ďakujem.

Part 2
Pri pohľade na kalendár mi naskakovala husia koža. Predstava, že o dve hodiny mám byť na pracovisku vzbudzovala vo mne veľké nadšenie no zároveň aj strach. Čo ak nebudem dosť dobrá? Čo ak ma neprijmu? Možno nie som až tak dobrá. Prešla som si po tvári a ucítila som spotené dlane. Prešla som do kúpelne, kde som sa dala ako-tak do poriadku. Pozrela som sa na hodiny - 6:50. "Paráda, mám čas." Potešila som sa a tak som zašla do obývačky, kde som ešte asi hodinku poleňošila. Na MTV hrali Midnight Memories. Skúmavo som pozorovala každý uhol a hľadala som chyby v klipe. Žiadne som však nenašla. Znovu sa ma zmocnili pochybnosti. Čo ak to bude najhoršie spracovaný klip? Zhlboka som vydýchla a sústredila sa na dnešný deň.
"Do kelu!" vykríkla som, keď som sa zobudila na gauči. Zrejme som ešte nachvíľu zavrela oči. Hodiny ukazovali 7:30. Polhodina mi mala stačiť na svoju premenu v schopného človeka. Rozbehla som sa do kúpelne. Nebolo to až také katastrofálne, a tak som si pošúchala vlasy. Cesta nasledovala do mojej izby. K šatníku, ktorý nezahŕňal veľmi veľa oblečenia pre takýto dosť významný deň. Nakoniec som sa rozhodla pre svoj obľúbený outfit, v ktorom som sa cítila naozaj pohodlne. Riflová bunda, čierne tielko, čierne nohavice a hnedé čižmy vhodné na toto obdobie. Opäť som sa poobzerala v zrkadle. Naniesla som linku cez viečko a špirálu. Hodiny ukazovali 7:45. Skvelé, mám 15 minút na to, aby som sa dostala na miesto vzdialené 30 km. Rýchlo som si objednala taxík a vypadla som.
Po vystúpení z auta ma Ben vítal s uštipačným tónom: "Prvý deň a už neskoro?" No úsmev na jeho tvári neznačil žiadny prúser a preto som ani neriešila, že meškám. Najväčšmi ma trápilo to, že nebudem dosť dobrá. Aj napriek tomu, že som sa kamerovaniu a fotografovaniu venovala celý život. "No poď predstavím ti ľudí, s ktorými budeš pracovať." Rukou naznačil, aby som ho nasledovala.
Priestory boli obrovské. Nevedela som sa vynadívať. Hlava mi krúžila zľava doprava, zhora dole. Možno som ľuďom, teda mojim novým kolegom umožnila výhľad do mojej ústnej dutine. "Ahoj, vítam ťa, som Vaughan Arnell, hlavný kameraman. Volaj ma len Vaughan." Postarší muž postrčil ruku. Vyzeral naozaj skúsene. Potriasli sme si rukou. "Ja som Emily Evergreen. Volaj ma Emily." Po predstavení som obdržala jemný bozk na obe líca. Fajn, direktor je príjemný, možno to nebude až také zlé. Napätie zo mňa opadlo. "Poď, predstavím ti zvyšok kolektívu a prevediem ťa po pracovisku. Ukážem ti menšie triky a podobne." Usmiala som sa a šla som za ním.
Potom, ako som sa už do svojej novej práce ako-tak vžila, prišiel za mnou blondiak a v ruke držal nejaké sušienky. Mala som pocit, že je to jeden zo spevákov. A nemýlila som sa. "Niall, moje meno. Ty si tá nová posila?" spýtal sa so záujmom, ruky si utrel do svojich čiernych nohavíc a najprv mi nastrčil pravú na potrasenie a neskôr ľavú, v ktorej držal spomínané sušienky. "Dáš si?" s úsmevom sa opýtal a pôsobil na mňa naozaj štedro a veselo. Takých ľudí nie je možné nemať rád. "Nie, ďakujem, dnes mám stiahnutý žalúdok z tohto všetkého." Opätovala som mu úsmev. Kývol plecami a ruku ponoril naspať do sáčku. Nemohla som sa nezasmiať. Ani nedožul a už si bral ďalšiu hrsť. Naozaj milý chalan. Zrazu sa mi otočil chrbtom. "Hej, lads, poďte sa zoznámiť." Kývol rukou na 3 chalanov, za ktorými pribehol aj štvrtý. Zrejme to boli ďalší členovia. Každý z nich mi podal ruku a predstavili sa. Niall však zatiaľ vyhrával moje sympatie.
"Takže, poďme sa pustiť do práce." Vaughan tleskol rukami aby nás dostal do pohybu. Pohla som sa k prístrojom, ktorých bratov a sestry som dosť dôverne poznala. Takže ovládanie pre mňa nebolo namáhavé. Tento deň som sa však len prizerala a pozorovala celý priebeh. Musím uznať, táto skupina sa mi začína páčiť.

Celý deň bol naozaj skvelý. Atmosféra bola fakt uvoľnená, dosť som si sadla aj s Liamom, no najviac som sa bavila s Niallom. Na konci dňa ma dokonca pozval na drink. Nemala som dôvod odmietnuť. Chalani ako on vedeli dievča rozhodne zaujať.